In Vain - Mantra

Progressive Black (Death) Metal ma čím ďalej tým viac rozšírenejšie zastúpenie na metalovej scéne. K tomu určite prispeli aj Nórsky In Vain s ich vynikajúcim albumom Mantra, ktorý vyšiel na začiatku roku 2010 pod záštitou labelu Indie Recording. Album je rôznorodý, teda má mať všetko čo poslucháč chce počuť. Žiadna zo skladieb nie je rovnaká ba naopak každá z nich je niečím originálna. V black/death metalovej smršti sú často prítomné prvky rôznych iných štýlov, či už metalových alebo nemetalových ako sú napr blues. Častý je tu tiež čistý vokál, zvyčajne spievaný dvoma členmi.

V prvej pesničke s názvom Captivating Solitude tomu ale tak nie je. Táto skladba je skôr black/doom-ová a myslím že je skvelým introm do tejto nahrávky. Druhá s názvom Mannefall má pekný skôr pozitívnejší nádych. Príjemne sa počúvajúci death metalový riff zanechá poslucháčovi dobrý dojem ešte dlho v pamati. Tretia Ain't No Lovin' je už hore spomínaný blues takpovediac na odreagovanie sa alebo skôr pripravuje cestu nasledujúcej On the Banks of the Mississippi. Táto je aspoň pre mňa asi top skladbou celého albumu aj keď sa mi to osobne ťažko hovorí, kedže celý album a každá skladba je tak skvele zmáknutá. Poslucháč si teda ťažko vytvorí názor, ktorá skladba je úplne najlepšia. Textovo úžasne zladená. Pojednáva o osudoch troch ľudí, ktorí lamentujú nad svojím životom a nad hodnotami, ktoré si neuvedomovali. Hudobne je to tiež so silnou dávkou doom-u. Pieseň po nej nasledujúca nesie názov: Dark Prophets, Black Hearts a začína death metalovým riffom, ktorý akoby privítal chytľavejší a melodickejší riff, ktorý nasleduje hneď po ňom. Bol by hriech nespomenúť gitarové sóla ktoré sa nesú celým albumom a taktiež je tomu aj v tejto piesni. Pred koncom piesne sa smršť ukľudní a prichádza na rad atmosferická pasáž s akustickou gitarou, ktorej melódia určite chytí za srdce. Pieseň Wayakin (The Guardian Spirit of the Nez Perce) začína tichom akoby pred búrkou s tichou recitáciou indiána, ktorého spev sa potom rozlieha aj počas piesne. Circle of Agony. Pieseň ala melodic black metal. Pieseň pojednáva o morálnych hodnotách človeka. Je taktiež veľmi chytľavá a rozmanitá na rôzne hudobné prvky. Sombre Fall, Burdened Winter začína klávesovou pasážou, ktorá sa rozohraje. V piesni počuť prvky blues, jazzu či doom metalu. Je skvelo pojatá až z nej behá mráz po chrbte, približne v strede piesne je gitarové sólo hrané pomocou dvoch gitár, asi najkrajšia pasáž z celého alba. Na konci sa nachádza ešte jedna skrytá pieseň Wayphearing Stranger, ktorá je vlastne taktiež čistý blues.

Tento album je bezpochyby jednou z najlepších a najpodarenejších trofejí, aké som kedy počul. Vypočul som si ho už tisíckrát a ešte asi tisíckrát hádam vypočujem. Pekne vyzneté nástroje, melódia, prvky iných štýlov, rev aj čistý spev, sóla, rôzne nástroje. Moje hodnotenie : 100%